Timoteja maľuje ústami slnečnice




Pani Timotea kreslí s ceruzkou v ústach

Skleróza multiplex, nádorové ochorenia či iné ťažké diagnózy nemusia byť dôvodom na pesimizmus, ale naopak, na povzbudenie pre iných a novú chuť do života. Timoteja je známa ochotou pomáhať a slúžiť iným. Má päťdesiatjeden rokov.
V dvadsiatich troch jej diagnostikovali sklerózu multiplex. Nešetrila sily a ďalej pracovala ako výborná kuchárka i cukrárka a rozvíjala svoj talent maľovaním obrazov, vyšívaním, zdobením tort a podobne. Zhoršujúci sa zdravotný stav ju neobral o dôveru v Boha a optimistickú chuť do života. Zažila stavy ochrnutia a bola pripútaná k posteli, okúsila slepotu, stratu hlasu i nádorové ochorenia. Vypadané vlasy boli azda najmenšou bolesťou, ktorú musela prekonať. Po ôsmich mesiacoch bolestivej rehabilitácie sa predsa len postavila na vlastné nohy.

Snaha pracovať a obdarovať iných ju však neopustila. Na vozíku, keď už mohla sedieť, hoci nohy a ruky boli ochrnuté, sa naučila kresliť ústami. Jej maľované slnečnice, krajinky, ovocie, srdcia i stromy života tešia mnohých priateľov, o ktorých nemá núdzu. Keď môže maľovať rukou, tak maľuje pod lupou. V súčasnosti vidí hmlisto na jedno oko do vzdialenosti troch metrov a, vďaka Bohu, môže chodiť. Hoci má po päťdesiatke, vyzerá mlado, akoby jej bolesť pridávala na kráse. Čoskoro sa bude musieť znovu zriecť svojich dlhých blond vlasov, lebo ju čaká ďalšia chemoterapia.

Aj keď si uvedomuje, že sa tento stav môže z jedného dňa na druhý zmeniť, nepretržite rozdáva radosť a chuť do života. Ďakuje každému človeku, ktorý jej pri liečbe prakticky, materiálne alebo morálne pomáha. Propagátori eutanázie by už dávno navrhovali smrtiacou injekciou ukončiť podobný život. Práve táto úžasná žena je však dôkazom pravej kvality života. Timoteja je osobnosť, ktorá prežíva svoj život v súlade s ľudskou dôstojnosťou a vedomím Božieho dieťaťa. Pri nej mi schádzajú na myseľ slová belgického teológa Luisa Evelyho, ktorý povedal, že Ježiš neprišiel utrpenie odstrániť, ani ho vysvetliť, ani ospravedlniť. Prišiel ho na seba vziať a tak ho premeniť. Zmysel utrpenia nie je v tom, že je, ale v tom, aký postoj k nemu človek zaujme.

Ľubomíra Cehuľová

Prevzaté z Katolíckych novín č. 25/2008





Späť