Dejiny vydávania časopisu Nádej a náboženskej literatúry.

Pokiaľ ide o vydávanie náboženskej literatúry, v roku 1950 vo vtedajšej Slovenskej slepeckej tlači vyšla modlitbová knižka pre katolíckych veriacich pod názvom Ježiš - svetlo mojich očú. Okrem toho vyšiel Malý katechizmus a Jednotný katolícky spevník. Medzi knihy s náboženským zameraním možno zaradiť iba knihu Chalúpka strýčka Toma. Vo zvukovom vydaní začali koncom šesťdesiatych rokov vychádzať diela Henryka Sienkiewicza, tiež s náboženským zameraním, no o náboženskej literatúre ako takej sa vôbec nedá hovoriť. Už pred novembrom 1989 som pomýšľal založiť náboženský časopis, hoci aj predtým boli pokusy, ktoré sa skončili na Ústrednej rade Zväzu invalidov s nepochopením. Koncom roka 1989 som na Ústrednú radu Zväzu invalidov podal žiadosť o založenie ekumenického časopisu pre nevidiacich v Braillovom písme. Vtedy už ÚR ZI nebola proti tomu, no písomné materiály o tomto konaní sa nezachovali. So svojím zámerom vydávať ekumenický časopis som sa zdôveril Mons. ThDr. Františkovi Dlugošovi, správcovi levočskej farnosti, ktorý ma v tom povzbudil a poskytol mi do prvého čísla príspevok Heinricha Friesa: O kríži (príspevok bol z Duchovného pastiera). So zámerom založiť ekumenický časopis Nádej a napomáhať evanjelizácii vydávaním náboženskej tlače som sa zdôveril aj Mons. Jánovi Sokolovi, trnavskému arcibiskupovi metropolitovi, ktorý mi na list odpovedal a poslal mi svoje arcipastierske požehnanie, čo ma veľmi povzbudilo. Uvádzam jeho presné znenie:

(erb)

MONS. JÁN SOKOL

TRNAVSKÝ ARCIBISKUP

METROPOLITA

Drahý brat v Kristu,

trochu oneskorene odpovedám na Váš list, ktorý ste mi poslali. Teší ma, že máte iniciatívu, aby sa aj nevidiacim dostalo náboženskej literatúry. Žehnám tomu a ja sám sa budem usilovať o to, aby som veci dopomohol.

Srdečne Vás pozdravujem, spomínam si a posielam svoje arcipastierske požehnanie

Váš v Kristu a Márii

Ján Sokol

(vlastnoručný podpis)

V marci 1990 vyšlo prvé číslo Nádeje, vtedy ešte prílohy Nového života. Nádej vychádzala ako štvrťročník, čím je až doposiaľ. Časopisom sa stala v roku 1994. Jej vydaniu predchádzala anketa v časopise Nový život o názve. Mal som v úmysle nazvať časopis Nádej, no čitatelia mali aj iné návrhy, ktoré však boli ojedinelé. Vyskytli sa návrhy ako Mariánske zvony, Rozsievač... Niektorí sa prikláňali k môjmu návrhu, a tak som sa rozhodol. Nikto nebol proti. Po vyjdení prvého čísla som dostal zopár povzbudivých ďakovných listov, ktoré ma oslovili, ba až dojali. Založenie tohto časopisu je pozitívnym príspevkom, vari aj skromným vkladom do úsilia o duchovnú obnovu nevidiacich a slabozrakých, ktorí dovtedy nemali prístup k duchovnej literatúre. Snažil som sa Nádej tvoriť tak, aby oslovila všetkých kresťanov v duchu ekumenického hnutia a výroku Pána Ježiša: "Aby všetci jedno boli." Tento Ježišov odkaz treba brať veľmi vážne, lebo len zjednotením kresťanov dosiahneme aj zjednotenie Božieho ľudu. Priznajme si, že každé oddelenie sa od celku rozdeľuje aj ľudí do rôznych spoločenstiev a skupín. Pred vyjdením prvého čísla ma oslovil redaktor Milan Desiatnik z košickej redakcie Slovenského rozhlasu a nahral so mnou telefonický rozhovor, ktorý tiež prispel k publicite a rozšíreniu informácií. Príspevok mal ohlas a aj na základe jeho odvysielania sa prihlásili ďalší záujemcovia o túto ekumenickú prílohu. Pred rozdelením federácie, keď v Čechách ani na Morave nevychádzal nijaký náboženský časopis, Nádej odoberalo z Českej republiky vyše 40 čitateľov. Zvuková Nádej začala vychádzať od 2. čísla v roku 1993. Originál prvého čísla mi vyhotovilo bezplatne katolícke štúdio Spirit Art v Bratislave. Čísloval som ju podľa braillovského vydania, teda od štvrtého ročníka, ako je to aj v prípade zvukového časopisu Nový život. Zvučku (pieseň č. 278 z JKS - Ó láska, nádej, spása) mi vyhotovil už zosnulý hudobný skladateľ Juraj Szabados (sprostredkoval redaktor Milan Desiatnik). Postupom času v titulnom liste pribudol ďalší text, a tak už táto krátka zvučka nevyhovovala. Preto som požiadal speváka Jána Greguša o vyhotovenie dlhšej zvučky z tej istej piesne, čo sa aj stalo. Zvučku mi predĺžil a prepracoval hudobný skladateľ Pavel Šindler.

Na požiadanie mi Mons. František Dlugoš urobil výber piesní do Jednotného katolíckeho spevníka pre vydanie v Braillovom písme, ktorý vyšiel v roku 1990. V roku 1993 vydal Spolok sv. Vojtecha v Trnave modlitbovú knižku Ježiš - moja cesta. S pánom Rampákom, pracovníkom spolku, som sa dohodol na obsahu knihy a náklad hradil vydavateľ sponzorsky, okrem poplatku 25 Sk za exemplár, ktorý hradil záujemca, no poplatok šiel na účet SKN. Pristúpili sme aj k vydávaniu Svätej Biblie (názov ekumenického prekladu Svätého písma) - Nového zákona v Braillovom písme, a to v spolupráci so Slovenskou biblickou spoločnosťou v Banskej Bystrici, prostredníctvom ktorej celý náklad vydania i jeho dotlač v budúcnosti uhradí SBS. V júni 1993 nás navštívila pani Jutta Klink z United Bible societies Braille coordinator zo Stuttgartu (Spolková republika Nemecko). Táto inštitúcia sa snaží pomôcť nevidiacim v rôznych krajinách, vrátane krajín bývalého Sovietskeho zväzu a ostatných bývalých socialistických krajín pri duchovnej obnove spoločnosti. Po dôkladnom oboznámení sa so situáciou u nás v oblasti vydávania náboženskej literatúry pre nevidiacich a slabozrakých a prerokovaní ďalších technických, ekonomických i organizačných podrobností sme prikročili k dohode, na základe ktorej prostredníctvom Slovenskej biblickej spoločnosti nám táto organizácia uhradí vydanie ekumenického prekladu všetkých štyroch evanjelií po 50 výtlačkov každého z nich v Braillovom písme (záujem o evanjeliá vystúpil na 90 výtlačkov). Tento zámer sa kompletne realizoval v Tlačiarni a knižnici pre nevidiacich v Levoči s tým, že po vyjdení toho-ktorého evanjelia knihu dostali záujemcovia zadarmo. Do rúk našim veriacim sa tak po prvýkrát v histórii dostala táto Kniha kníh, aby poznali Slovo života, ktoré je pravým svetlom pre každého bez rozdielu. V roku 1997 vyšiel v Braillovom písme spevník pre evanjelických veriacich a. v. na Slovensku (ide o prvý spevník so slovenskými piesňami, ktorý bol v čierno tlači vytlačený v Nemecku). Náklad sa uhradil z benefičného koncertu, usporiadaného touto cirkvou v Bratislave. Zostatok zbierky sa použil na vydanie modlitbovej knižky pre veriacich ECAV, ktorá vyšla v roku 2001 pod názvom Modlitby pre život. Knihu zostavil Helmut Ludwig a pre braillovský kód pripravil Mgr. Štefan Kiss, nevidiaci evanjelický kaplán, vtedy pôsobiaci v Krupine.

Som členom Edičnej komisie. Vo fonde Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči sú v súčasnosti k dispozícii tituly náboženskej literatúry na kazetách a tituly v Braillovom písme. Zameriavame sa na hodnotné diela kresťanských autorov rôzneho vierovyznania, aby sme aj takto rešpektovali ekumenické hnutie.

Čakajú nás ďalšie úlohy: pokračovať v nastúpenej ceste pri vydávaní ďalších diel náboženskej literatúry. Možno povedať, že obdobie po roku 1989 nám bolo priaznivo naklonené aj vďaka ochote a tolerancii všetkých, ktorí mali akýmkoľvek spôsobom účasť na riešení potrieb a záujmov veriacich čitateľov.

Podľa článkov Ľudovíta Varhánika zo starších čísel časopisu Nádej

 

Späť