Gagarin a Boh

 

     Keď sa Gagarin vrátil z vesmíru, svetom obletel pozoruhodný výrok, že na nebi žiadneho Boha nevidel. Rusi to brali ako argument, že Boh nie je.

     Jeden moskovský kňaz vtedy poznamenal:

     "Keď si ho nevidel na zemi, neuvidíš ho ani na nebi."

     Americký astronaut Irwin, ktorý pristál na Mesiaci ako prvý, priniesol naň modlitbu vytepanú na doskách. Bola to modlitba o Božej prítomnosti. (Začínala: Ja som, i keď ma nevidíš, ja som tu.) Keď sa Irwin vrátil a počul o Gagarinovom výroku, povedal, že je to zaujímavé, lebo on tam Boha videl a napísal o tom celú knihu. Keď sa vrátil z vesmíru, stal sa kazateľom.

     Prvý človek vo vesmíre, sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin, však nebol ateista. Podľa nedávno zverejnených spomienok Gagarinovho priateľa Valentina Petrova, Gagarin v povojnovom období verejne podporoval obnovu moskovského Chrámu Krista Spasiteľa. Tento chrám nechal Stalin zničiť v roku 1931. Obraz Gagarina ako ateistu, ktorého práve skúsenosť prázdnoty vesmíru utvrdila v jeho ateistickom presvedčení, bol podľa Petrova výtvorom sovietskej propagandy. Aj ten známy výrok nepochádza od Gagarina, ale od Nikitu Chruščova. Ten ho predniesol pred plénom Centráľnoho komitéta - Ústredného výboru, keď sa diskutovalo o proticirkevnej propagande. V tomto kontexte Chruščovov výrok znel: "Gagarin letel do vesmíru, no žiadneho Boha tam nevidel".

     Ľudia často hovoria, že viera a veda si protirečia. Veda však znamená odhaľovanie Božích zákonov na Zemi aj vo vesmíre. Vedecké bádanie iba potvrdzuje, že v kozme vládne Boží poriadok a inteligencia. Preto vedec potrebuje vieru v Boha, aby mal múdrosť nielen pri výskume, ale i pri využití vedeckých poznatkov v prospech ľudstva.

 

Späť